Všetko bolo ako (ne) malo byť

𝚂𝚃𝙾𝚁𝚈 𝚃𝙸𝙼𝙴

  Na to dlho očakávané obdobie som sa tešila s neskutočnou radosťou a pozornosťou. Dni a noci s ľuďmi, ktorí tvoria polovicu môjho sveta. Dobrá hudba, jedlo a kvapky alkoholu, ktoré do rána vyprchajú. Veľká deka, voda a pripravené mobily na zaznamenávanie prítomných okamihov. 

  Keď som si začala hovoriť, že veci a ľudia čo by mi mohli ublížiť ma obchádzajú oblúkom...počkaj...vážne som si to hovorila ? Všetko pekné a dobré, čo som zažívala sa mi z ničoho nič začalo vzdiaľovať neskutočnou rýchlosťou na kilometre ďaleko. Zo dňa na deň sa mi všetko s hlavou otočilo o 180 stupňov. Teraz neviem, či mám byť za to rada alebo nie.

  Ľudia, ktorí boli so mnou od malička sa začali vyparovať. Ako to myslím ?                                     Sú tu ľudia, ktorí si na teba spomenú a prídu len vtedy keď niečo potrebujú alebo potrebujú tvoju pomoc. Vidia, že sa ti darí a preto chcú byť s tebou častejšie. Chcú ti byť oporou a najväčšou podporou, pretože si niekto. Oni vidia, že si na dne a sú pri tebe aby zistili čo sa deje.

  Ak aj ty poznáš takého človeka alebo ľudí tak neplytvaj zbytočne na nich svojím časom, energiou a vecami, ktoré pre nich robíš. Radšej ten čas využi na kúpu nových tenisiek :D Viem, že sa to povie ľahko ale stratou získaš viac a k tomu sa ti uvolní priestor pre druhých ľudí ako aj mne. 

Kde bola teda chyba?                                                                                                   Pri tom všetkom čo sa udialo, som zabúdala na seba a na to, čo potrebujem ja. Venovala som si úplne minimum svojho času a dobrej nálady, zatiaľ čo som pomáhala na nohy iným, sama som na zemi sedela. Mám čakať na deň, keď príde dobrá duša a pomôže mi vstať? Určite NIE.